I. diel

7. dubna 2009 v 17:23 | dépéri•• |  The Raven Lady
Nová poviedka :)...Srdcia kovových zvonov zúfalo narážajú o kov.


V ich zvuku je zvláštna krása strachu, ktorý príde- hrajú uspávanku smrti. Do zvonenia sa pridáva neutíchajúci nárek, ale miestami počuť aj zlovestný smiech. Nič necíti, nevidí, nevie... Možno tuší moju prítomnosť. Zvuky nachvíľu ustanú. Ukľudňuje ju to, no jej tmavo sivé až čierne oči hľadia priamo na miesto, kde sedím a prosia o pomoc. Šťastnú chvíľku pokoja roztrhá úder a za ním ďalší. Pripomínajú zvuk dažďových kvapiek, ktoré ak tomu veríme zmývajú z nás hriechy, ale bol o niečo silnejší. Pri pokuse o pohyb jej ruky nahmatali drevené latky biednej rakvy a už to vedela tak dobre ako ja- pochovávajú ju zaživa! Zúfalo búši rukami o drevo, vrieska, kričí... jej hlas sa stráca v pekelnej disharmónií zvukov, ktoré ešte nadobúdajú na intenzite. V mysli to trvalo večnosť, kým upadla do bezvedomia. Podarilo sa mi rozraziť víko rakvy, prehrabal som sa cez hlinu a za ruku ju vytiahol na vzduch, ale jej posledný nádych sa uskutočnil ešte kdesi v hrobe. Vánok sa pohrával s mojími vlasmi a s perím. Čiernym perím, ktoré odfúkol z jej chrbta a vietor mi ho vplietol do účesu. Smutne sa mi zahľadela do očí."Bez mena sa nelieta!" Drnčanie budíka, ktorý som si nastavil na mobilnom telefóne ma prinútilo otvoriť oči. Takmer okamžite som ho vypol pohybom ruky, nohy došľapli na koberec, zamieril som do kúpeľne a neskôr na autobusovú zastávku. 54 prišla ako na zavolanie. Bola prázdna, ale stál som. Oknom som pozoroval ubiehajúcu spiacu krajinu. Nudil ma ten stereotypný hluk trenia kolies o vozovku, v ktorom zanikal hlas oznamujúci každú nasledujúcu zastávku. Vsunul som ruku do vrecka nohavíc a vytiahol červené káblové klbko- slúchatká. Po rozmotaní už stačilo len stisnúť na MP3 "play ". Vduchu som sa ľutoval, že nemôžem tú krásu počúvať dlho. Vystupujem. Vonku bola jedna z tých zimných nocí, ktoré tak milujem. Už z diaľky ma vítala masívna kovová brána zasadená v kamenom plote. Za touto bránou bol iný svet, Svet z mojich nočných môr o ľuďoch bez tvárí spiaci si svoj večný spánok, ale po dnešnom sne ma to tu ťahalo ešte viac. Keď som preliezal kovovú klenbu vďaka svitu pouličnej lampy sa zaleskol nápis"Mestký cintorín ". Vybral som sa svojim smerom. Prechádzal som radmi hrobov, ktoré boli prikryté bielou perinkou. Zastavil som sa u jedného z hrobov. Nebol uňho žiadny náhrobok, len drevený kríž zapichnutý v zemi, na ktorom bol namaľovaný mŕtvy havran. Žiadne kvetiny, vence, sviečky, či kahance. Len hlina pokrývajúca niečie telo. Muža, alebo ženy. Žiadne meno. Zomrel a neostalo po ňom nič. Rozhodol som sa ho/ju pomenovať."Budeš sa volať Raven "- meno, ktoré by sa hodilo obom pohlaviam. Obyčajné, no prevzaté z obrázka, ktorý tento hrob robí neobvyklím. Pokračoval som ďalej. Práve som míňal vojenské hroby, keď som dostal divný pocit. Pocit, že niesom sám. Pri každom kroku, keď pod tiažou chodidla zapraskal sneh som počul niečo naviac...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 vee vee | Web | 7. dubna 2009 v 17:58 | Reagovat

Ahojky,potřebovala bych hlásnour v soutěži .. jestli budeš moc hodná a hlásneš tady (jsem tam jako vee) :

http://obrtexty.blog.cz/0904/3-kolo-soncolorku-o

,tak ti budu strašně vděčná a kdykoliv ti to oplatím ..moc děkuju.. :))) A promin za reklamu..

2 Sparkling Angel Sparkling Angel | Web | 7. dubna 2009 v 19:12 | Reagovat

no nádhera, jako vždycky :)

3 Sanna Sanna | Web | 8. dubna 2009 v 10:37 | Reagovat

no Rasmus stál za to... určite sa na ich koncert niekedy dostaneš ... vrele odporúčam ich vidieť naživo .. aké iné fínske kapely počúvaš?

4 Unknown LaDy Unknown LaDy | Web | 8. dubna 2009 v 13:51 | Reagovat

hej starý dobrý kamilák...samé mŕtvoly xD chýbalo mi to... píš píš!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.