III.diel

16. dubna 2009 v 15:21 | dépéri•• |  The Raven Lady
Prešiel som bránou a vydal som sa k miestu, kde sa to včera odohralo.

Mal som strach, ale zvedavosť bola omnoho silnejšia. Už z diaľky som videl miesta posledných odpočinkov tích, ktorí bojovali za našu vlasť. Rovnaké náhrobné kamene ozdobené hviezdou boli jediným svedkom toho všetkého. Zastavil som sa pri nich. Ani jediný zvuk, bol pokoj, v ktorom som postával vyše pol hodiny, ale nič sa nestalo. Rozhodnutého odísť ma zastavili známe zvuky krokov. Obzeral som sa všade okolo seba, ale nič. Aj keď som ho nevidel, cítil som jeho prítomnosť. Bol som vydesený na smrť, no nedal som sa na útek. Len som nehybne stál a čakal. Kroky prestali, rozľahlo sa ticho, ktoré vzápetí prerušil niečí hlas."Prekrásne ráno, že áno? "- prudko som sa otočil a priamo za sebou zbadal mladú ženu s tvárou anjela a postavou bohyne. Prezerala si ma svojími sivými očami. "Kto si?"- spýtal som sa a ustúpil. "Mám rada mrazivú atmosféru tochto miesta a v tomto ročnom období je ešte viac nasýtené chladom."- odignorovala moju otázku. "Pýtal som sa kto si."- nechcel som sa nechať odbyť. Stále som bol v strehu a sledoval každý jej pohyb. "Nemusíš sa ma báť, neublížim ti aspoň..."- posledné slová som prepočul, keďže si ich ticho zamumľala. Mal som pocit, že vníma môj strach, ale nechcel som ju v tom utvrdiť. "Ja sa nebojím, chcem vedieť kto si?" "Bývam neďaleko, volám sa Arven."- pri týchto slovách sa nežne uklonila a uprene sa mi zadívala do očí. "A tvoje meno?" "Erick." "Čakáš tu na niekoho? Ak nie rada by som sa s tebou prešla." Dobre som si uvedomoval prečo som tu, ale nemal som najmenšiu chuť jej o tom rozprávať, pokladala by ma za blázna. "Nečakám, ideme?"- povedal som napriek tomu, že som z nej nemal dobrý pocit. Vyzerala úplne normálne, ale niečo mi na nej nesedelo. Štvalo ma, že som nevedel prísť nato čo. Chvíľu sme sa prechádzali medzi radmi hrobiek a rozprávali sa. Neskrývala svoj záujem o cintorín, čo ma tešilo aspoň niesom jediný. Po nejakej dobe bezcielneho túlania sa zastavila."Čo sa deje? "- nechápal som a rozhliadal som sa okolo seba. Prečo akurát tu? Miesto odpovedi ma vzala za ruku a potiahla ma ďalej o pár krokov za masívnu, honosnú hrobku. Bola tam rada biedne vyzerajúcich hrobov a v tom som si uvedomil, že je to tá rada, v ktorej som objavil bezmenný hrob. "Prečo sme tu?"- otočil som sa smerom k nej.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sparkling Angel Sparkling Angel | Web | 16. dubna 2009 v 17:54 | Reagovat

pořád napínavější a napínavější. Sme moc zvědaáv, co bude dál :)

2 Unknown LaDy Unknown LaDy | Web | 16. dubna 2009 v 22:27 | Reagovat

takže za prvé 12 ale neviem o akom čase to šiel taže možno ani nie x) no potom nevolal sa predtým náhodou eric? a arven to je len náhoda či...?

3 armina armina | Web | 17. dubna 2009 v 17:02 | Reagovat

jaaaj nech už je pokračovanieeeee!!
ps. som rada ze si spokojny s diplomom:D

4 dépéri•• dépéri•• | 20. dubna 2009 v 20:29 | Reagovat

[2]: hej erick chyba bude napravená a arven nieje náhoda pssst!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.